- Návšteva Betánie. Názov mesta znamená v preklade dom annáša – BET ANNIA. V čase Ježiša bol Kajfáš veľkňazom (annášom) – duchovným a politickým vodcom Židov. Samotné mesto je málo zaľudnené, dosť zanedbané a špinavé. Najvýznamnejšou pamiatkou tu bol Lazárov hrob (jediná pamiatka, do ktorej sme sa nedostali kvôli veľkému počtu indických veriacich čakajúcich na vstup). V Betánii sme absolvovali svätú omšu.
- Pokračovali sme prechodom po púšti. Z autobusu sme sledovali beduínske stany a ťavy. Púšť má skôr kamenný ako piesočný charakter. Zastavili sme sa na bode nula – mieste, kde je nulová nadmorská výška vzhľadom na hladinu mora. Pri vystupovaní z autobusu sme vymenili chladnú klímu za skutočné teplotné peklo. Jedna fotka a pokračovali sme v ceste a postupne sme schádzali nižšie a nižšie dole serpentínami. Hoci prechádzate púšťou, cesty sú vybudované na vysokej úrovni.
- Dorazili sme k rieke Jordán, kde bol Pán Ježiš pokrstený Jánom Krstiteľom. Tu sme si na mieste nazývanom Qasr al Jahúd obnovili krstné sľuby. Rieka je kalná a tok nie je prudký; v súčasnosti je rieka neveľká a prelínajú sa ňou rôzne vysoké trávy. Niektorí ľudia sa v rieke skutočne celí namáčali a pri vstupe si zapožičali dlhé biele rúcha, ktoré pri odchode z tohto miesta museli vrátiť. Kňaz nás upozornil na to, že v rieke sa nekrstí. Mnohí veriaci sa totiž nazdávajú, že tu boli pri návšteve tohto miesta pokrstení. Túto sviatosť väčšina z nás ale absolvovala ešte ako bábätká. Ide teda skutočne len o symbolickú obnovu krstu. Jeden miestny fotograf nás odfotil na mieste individuálne aj spolu so skupinou a večer nám doniesol na hotel fotku za poplatok 5 dolárov. Nebolo to málo, ale bola to skutočne pekná pamiatka, keďže fotky sú veľké, obsahujú ostré zábery a sú vložené do krásneho obalu obsahujúceho hlavné fotky pamiatok zo Svätej zeme.
- Autobusom sme prešli cez mesto Jericho – miesto hriechu (miestni obyvatelia verili pohanskej bohyni Aštarte) a najstaršie sústavne obývané mesto sveta. Hradby mesta sú staré vyše 10 000 rokov. Mesto bolo takmer vyľudnené, nenachádzalo sa tu veľa zaujímavých budov hodných obdivovania, asi preto sme sa tu ani nezastavovali na dlhšie. Z autobusu nás pán farár upozornil na to, že môžeme vzhliadnuť planý figovník, ktorý je spätý so Zachejom. Zachej ako mýtnik a teda hriešny človek sa dopočul, že Ježiš bude prechádzať Jerichom. Vyšplhal sa na strom, aby ho uvidel, Ježiš si ho všimol, strávil v jeho dome dokonca jednu noc a Zachej skutočne uveril a prestal žiť hriešnym spôsobom života. V Jerichu sme si urobili prestávku na obed; niektorí pútnici sa za poplatok povozili na ťave. Ďalej sme smerovali k Hore Pokušenia, kde Pána Ježiša skúšal na púšti satan, a to celých 40 dní. Samotnú horu, na ktorú viedla aj lanovka, sme videli len oproti z vyhliadky v blízkosti obchodíku, kde sme si takmer všetci nakúpili čerstvé ďatle. Boli skutočné úžasné. Na výber boli tri akosti. Ja som si vybrala „stredne“ kvalitné za „strednú“ cenu a bola som veľmi spokojná a aj doma všetkým veľmi chutili. Ďatle boli šťavnaté a mäkké; úplne iné ako tie „naše vianočné.
- Po púšti sme sa dostali k Mŕtvemu moru, kde sme pobudli dve hodinky. Hladina tohto „mora“ každoročne klesá. Mali sme možnosť vidieť opustené kempy a hotelové komplexy, ktoré stáli pôvodne na mieste, kam ešte siahala voda. Bol to smutný pohľad. Keď sme sa chceli dostať k vode, museli sme zísť autobusom ešte oveľa nižšie. Hlavný zdroj a prítok vody pochádza z Genezaretského jazera na severe Izraela. Prečistená voda z tohto jazera sa v dnešnej dobe využíva ako pitná voda pre celý Izrael a Jordánsko. Práve z tohto dôvodu bol prítok vzácnej vody zo severu „odškrtený“ a MM každým dňom viac a viac vysychá. Na pohľad nevidno kde MM končí a zdá sa laikom obrovské, ale vedci prichádzajú skutočne s alarmujúcimi poznatkami a víziami do budúcnosti... MM je bez života, lebo voda v ňom je veľmi slaná – cca 10x slanšia ako v hocijakom inom mori sveta (neumožňuje tak živočíchom prebývať v nej). Ide vlastne o jazero, lebo MM nemá prístup k oceánu. Pán farár nás upozornil, že okrem zlata sa neodporúča vstúpiť do vody s inými šperkmi kvôli korózii. Moja obrúčka prešla testom kvality na výbornú. Vo vode je potrebné pohybovať sa pomaly a snažiť sa ľahnúť si na chrbát a oddychovať (nie plávať). V príručkách to opisujú ako niečo náročné, v skutočnosti to pre mňa nebolo nič extra výnimočné. Jediné čo je nutné je dávať si pozor, aby sa voda nedostala do očí a uší, lebo je ťažké vypláchnuť tieto miesta pitnou vodou. Voda z MM skutočne neskutočne štípe. Resp. štípe hocijaká rana, s ktorou do vody vstupujete. Z vlastnej skúsenosti odporúčam neholiť sa deň dopredu ani si nerobiť pedikúru či manikúru. Bolesť trvá skutočne niekoľko minút. Vo vode ktorá je takmer plytká zotrvajte max 20 min a osprchujte sa sladkou vodou. Niekto sa umyl až neskôr a nechal si soľ dlhšie pôsobiť na tele. Aj ja som bola jedným takým príkladom. Pobyt vo vode zopakujte 2X či 3X. Mne postačovali dva kúpele. Okrem toho som sa natrela liečivým blatom, ktoré som si taktiež zmyla až vtedy, keď na mne úplne uschlo. MM má dokázateľné liečivé účinky. Jeden deň ale nepomôže a nepostačuje... Odporúča sa aspoň týždňový pobyt. V prípade nášho pútnického zájazdu išlo skôr o to vyskúšať si túto vodu na vlastnom tele. Je veľmi potrebné poznamenať, že MM má niekoľko pláží. My sme boli na severnej, kde je blato. Na južných je vraj viac kryštálov soli. Na niektorých plážach sa údajne platí za vstup. My sme nič neplatili a dokonca sme sa mohli prezliecť, umyť, využiť bazén so sladkou vodou, posedenie a prístrešky úplne zadarmo. Náš pán farár vedel o tomto mieste. Myslím si, že keby sem niekto chcel ísť na vlastnú päsť, musel by veľa „googliť“, aby si pobyt tu skutočne užil. Počula som, že niektoré pláže nie sú ani prístupné a schodné... Pre zaujímavosť – vodu aj bahno si môžete zobrať aj do lietadlovej batožiny. Nikto s tým nemá na letisku problém. Aj na mieste sa predávali samozrejme rôzne produkty z MM.
- Nachytali sme bronz a smerovali sme späť do Betlehema, kde sme absolvovali poslednú noc od nášho príchodu v rovnakom nezmenenom hoteli.