- Posledný deň púte nebol náročný. Doobeda sme navštívili mesto Ain (Ein) Karem, ktoré bolo od Betlehema vzdialené asi pol hodiny cesty autobusom. Tu sa narodil Ján Krstiteľ. Jeho mamou bola Alžbeta a otcom bol Zachariáš, ktorý pôsobil ako starozákonný kňaz. Títo manželia dlho nemohli mať deti. Ľudia ich kvôli tomu pokladali za hriešnych. O to viac, že Zachariáš bol vlastne duchovný a mal k Bohu veľmi blízko... Manželia si ale zachovali svoju vieru, nezanevreli na ňu a Boh im dieťa nakoniec požehnal. Zároveň na tomto mieste tehotná Panna Mária navštívila rovnako tehotnú Alžbetu, aby jej pomohla s domácimi prácami, pretože Alžbeta bola už staršia žena a už veľmi nevládala tieto práce vykonávať. Nazreli sme do krásneho kostola Navštívenia, ktorý bol situovaný na kopci (prudké schody sme museli vyjsť peši). Pred vstupom do kostola boli umiestnené tabuľky v rôznych jazykoch (aj v staršej slovenčine – presný dátum vzniku nie je známy) s modlitbou Magnifikát – velebí moja duša... V blízkosti parkoviska smerom hore ku kostolu je prameň Panny Márie, kde je možnosť načapovať si čerstvú vodu. Cestou po schodoch späť smerom nadol ležal Kostol narodenia Jána Krstiteľa. Výzdobu tohto kostola financovali Španieli. Išlo skutočne o krásny kostol obložený zvnútra bielo-modrými kachličkami. Kostol sa práve rekonštruoval, ale pustili nás dnu.
- Vrátili sme sa naspäť do Betlehema, aby sme navštívili Pole pastierov. Tu sa Traja králi dozvedeli o narodení Ježiška. Skutočné miesto nie je ale jasné a potvrdené. Napríklad pravoslávni kresťania uctievajú iné miesto. Pastieri v čase narodenia Ježiška bývali v jaskyniach v Betleheme. Aj Ježiško sa narodil v jaskyni, nie v chlieve... Keď anjel zvestoval pastierom túto radostnú novinu, mali strach. Potom ho ale prekonali a pocítili skutočnú radosť z tej veľkej veci, ktorá sa stala. Na Poli pastierov sa nachádza krásny františkánsky kostol. Vstup do neho je obmedzený na pár minút kvôli veľkému počtu návštevníkov. V záhradnom prístrešku sme absolvovali poslednú svätú omšu púte, ktorú sme zakončili piesňou Tichá noc, ktorú je tu možné spievať po celý rok, ako poznamenal náš sprevádzajúci pán farár.
- Poobede sme mali ešte veľa času. Lietadlom sme opúšťali Izrael až po 21.00 hod. Pán farár nám teda vymyslel alternatívny nadstavbový program. Ocitli sme sa naposledy v Jeruzaleme. Tu sme navštívili Kostol sv. Štefana – prvého mučeníka. Kostol sa nachádzal v samom centre mesta za vysokou bránou. Museli sme zazvoniť a až potom sa otvorila brána. V kostole sme boli úplne sami. Bola to pekná možnosť na poslednú tichú modlitbu a rozjímanie. Posledným miestom, ktoré sme navštívili, bolo trochu kontroverzné. Bola to záhradná hrobka – The Garden Tomb – ležiaca podobne v centre Izraela. Anglikáni veria, že práve tu bol Ježiš pochovaný. Hrobka je umiestnená v krásne upravených záhradách, o ktoré sa starajú Angličania a vstup je zdarma. Bola to nádherná pokojná oáza plná zelene v strede rušného a rozpáleného mesta. Miesto sa financuje z dobrovoľných príspevkov ľudí z celého sveta. Hneď po vstupe si našu skupinu prevzala jedna Angličanka, aby nám podala výklad ich teórie, ktorú my ako rímskokatolícki veriaci samozrejme neuznávame. Pre nás je miestom odpočinku Pána jednoznačne Bazilika Božieho hrobu na Golgote. Do „údajného“ hrobu sa vstupuje po dvojiciach a dnu sa nesmie fotografovať. V hrobe nie je nič zaujímavé. Ide len o znázornenie toho, ako vyzeral hrob z čias Pána Ježiša. Bol rozdelený na miesto kde ležalo telo a na miesto, kde sa nachádzali masti, oleje a obväzy.