- Dopoludňajší program sme absolvovali v Betleheme. Ako prvú pamiatku sme navštívili Jaskyňu mlieka. Panna Mária tu kojila malého Ježiška a z kvapky jej mlieka sa zafarbila kamenná stena nabielo. Je to rarita, lebo väčšina kameňov tu v Betleheme má červenú farbu. Ženy po celom svete si kupujú prášok z tejto steny a veria, že im pomôže otehotnieť. K prášku je pripojená modlitba podľa jazyka, ktorý ovládate. Prášok nie je účinná látka, ale cez silnú vieru dokáže pomôcť mnohým párom k tomu, aby sa stali rodičmi. V obchodíku v blízkosti kaplnky sa nachádzalo množstvo fotografií detí a mladých ľudí spolu s ďakovnými listami, ktoré dané zázraky dokumentujú. Lavice v jaskyni financovali Slováci. Mníšky orodujú v kaplnke za presklenou stenou 24 hod denne a striedajú sa počas celého dňa v modlitbe. V kostole je nutné preto zachovávať prísne ticho.
- Následne sme mali zastávku v Bazilike narodenia Ježiša Krista. Vstup do baziliky je vysoký len 1,3 m. Je to znak poklony Ježišovi. Do chrámu tak môžu vstúpiť len ľudia a nie napríklad ľudia sediaci na zvieratách ako to bolo v minulosti, keď Turci zneuctili chrám tým, že do neho vstupovali na somárikoch. Ide o najstarší kostol vo Svätej Zemi. Má tvar latinského kríža. Pod oltárom sa nachádza Jaskyňa narodenia so striebornou hviezdou, ktorá dokumentuje presné miesto narodenia nášho Pána. Aby sme sa dostali k tejto hviezde a mohli ju kľačiac pobozkať, museli sme vystáť vyše hodinu a pol trvajúcu radu. Bolo to raz toľko ako čakanie na vstup do Božieho hrobu. Pre mňa osobne to bola najškaredšia spomienka na celý pútnický zájazd, pretože bolo vidno korupciu priamo v kostole. Duchovní nemali záujem o to, aby regulovali dav ľudí, ale miestni podnikavci a prevádzači pred nás pokojne čakajúcich pútnikov pretláčali „svojich“ ľudí, ktorí im zaplatili za túto službu s cieľom aby na rozdiel od nás nemuseli tak dlho čakať v rade. Bol to skutočne nepekný zážitok a sklamanie na tak svätom mieste... Chvalabohu jediný počas pobytu tu v Izraeli. Oltár jasličiek a Troch kráľov v bazilike patrí Františkánom. Hneď vedľa baziliky sa nachádza ešte jeden chrám – Kostol sv. Kataríny, v ktorom je Kaplnka sv. Jozefa – miesto, kde Jozef čakal na narodenie Ježiška. Ďalej je možné tu nájsť Kaplnku sv. Hieronyma – prekladateľa Biblie do latinčiny ako aj Jaskyňu neviniatok – išlo o deti, ktoré boli zabité na príkaz Herodesa v čase, keď sa pátralo po malom Ježiškovi s úmyslom jeho zavraždenia. Vtedy prišli o život chlapci pod dva roky veku.
- Poobede sme navštívili horu Sion (židovská oblasť, hoci pôvodne ju ovládali Križiaci a neskôr moslimovia) – večeradlo, posledná večera. Zrno, hrozno a oliva sú symbolmi poslednej večere. Okrem toho tu bol v kameni vytesaný pelikán, s ktorým sa spája tento symbolický význam: tento vták si vytrhne vlastné mäso, keď chce nakŕmiť svoje hladné mláďatá, ak nemá k dispozícii žiadnu inú potravu. Tak koná aj Ježiš Kristus, keď sa stará o nás – svoje deti vo viere. V synagóge je hrob kráľa Dávida. Podobne ako pri MN, aj tu je oddelený vstup pre mužov a ženy a muži musia mať pokrývku hlavy. Okrem toho sa tu nachádza aj Bazilika Dormitio – Usnutia Panny Márie.. Kostol v jednoduchom byzantskom štýle patrí nemeckým benediktínom. Tu sme sa zúčastnili na svätej omši. Pri zostúpení z hory Sion sme absolvovali ešte poslednú zastávku v rímskokatolíckom Kostole St. Peter in Gallicantu. Ide o pamätné miesto, ktoré odkazuje na udalosť zapretia Ježiša Petrom – prvým pápežom. Na streche kostola je umiestnený zlatý kohút (tiež pripomienka tejto udalosti). V kostole sa nachádza aj Ježišovo väzenie; svätá diera. Neďaleko kostola je nádherná vyhliadka na celé mesto vrátane Olivovej hory.