2. Deň
- V Betleheme sme počas dopoludňajšieho programu navštívili kláštor karmelitánov. Pán farár nám podrobne opísal legendu, ktorá sa spája s mníškou z tohto rádu. Bola to Miriam Baouardy prezývaná tiež „Malá Arabka“. Keď jej zomreli rodičia, príbuzní si ju spolu s bratom „rozdelili“. Ona išla k ujovi a brat zas k tete. Miriam sa s ujom presťahovala do Alexandrie, kde žili komfortným životom. Prvý kontakt s Pánom Ježišom zažila už ako dieťa. Ujo ju chcel vydať, ale ona bola odhodlaná slúžiť Ježišovi. Preto predstierala, že sa zbláznila. Vlastná rodina ju podrezala. Odmietala totiž prejsť na moslimskú vieru. Zázračne ju uzdravila Panna Mária. Odišla do Francúzska, kde vstúpila do radu karmelitánov. Odtiaľ odišla do Indie, kde bola nespravodlivo obvinená sestrami z rádu; neskôr prichádza do Betlehema, kde je užitočná tým, že ako jediná hovorí po arabsky. Pomáha tu zakladať kláštor. Zlomí si ruku pri tom, ako nesie ťažkú nádobu s vodou. Umiera zbytočnou smrťou vo veku 33 rokov na gangrénu. Na tomto mieste bol Dávid pomazaný za kráľa.
- Návšteva kresťanského obchodíku. Ja osobne som tu kúpila 90% všetkých suvenírov. Dali nám aj zľavu a mala som možnosť sa pol hodiny prejsť po veľkom obchode, vybrať si to, čo ma oslovilo a vyhla som sa tým predraženým a rýchlym nákupom od predajcov pri rôznych pamiatkach.
- Poobede sme pokračovali v púti návštevou Jeruzalemu. Prešli sme cez Leviu bránu (inak známa ako Brána sv. Štefana). Blízko brány sa nachádza kostol sv. Anny – pamiatka narodenia Panny Márie. Skutočné miesto nie je potvrdené. V neďalekom františkánskom kostole sme sa zúčastnili na svätej omši a pomodlili sa krížovú cestu. Postupne sme prešli všetkými zastaveniami krížovej cesty, ktorá sa vinula ulicou Via Dolorosa. Samotnú ulicu lemujú stánky s občerstvením, kaviarne, predajne suvenírov... Konzum je prítomný úplne na každom kroku. Piate zastavenie sa nachádza v tesnej blízkosti Múru nárekov, preto sme odbočili zo spomínanej ulice smerom k tejto pamiatke, aby sme si ju prehliadli. Ide o najposvätnejšie miesto pre Židov, kde sa môžu modliť 24 hod denne. Oficiálny názov je Západný múr. V meste sa nachádza aj Východný múr; ten však nie je pre obyvateľov mesta nejako extra výnimočný. História MN je skutočne ďalekosiahla. Už Šalamún dal postaviť na tomto mieste chrám (stánok zjavenia; archa zmluvy), ktorý neskôr zničili Babylončania. Herodes obnovil chrám a vystaval ho do veľkých rozmerov – zlatý chrám. MN má oddelené miesto pre modlitbu mužov a žien. Muži tu majú vyčlenenú väčšiu časť ako ženy a mali by mať z úcty ku zásadám judaizmu na hlave hocijakú pokrývku. Vstup do MN podlieha individuálnej kontrole a skenovaniu tašiek a ruksakov. Krížová cesta končí na vrchu Golgota. Tu je najvýznamnejšia pamiatka našej cirkvi – Bazilika Božieho hrobu. Pôvodná bazilika bola viac krát zruinovaná. V 4.st. dal rímsky cisár Konštantín postaviť nový chrám. Jeho matka Helena tu údajne našla Ježišov hrob a kríž, ktorý uzdravil chorého a tak vedeli, že išlo o pravý kríž. Správu baziliky majú medzi sebou rozdelené tieto cirkevné zoskupenia: Arménska apoštolská cirkev; Grécka pravoslávna cirkev; Koptská pravoslávna cirkev; rímskokatolícka cirkev (Františkáni); Etiópska pravoslávna cirkev a Sýrska pravoslávna cirkev. Bránu do chrámu každý deň symbolicky otvára moslimský veriaci. Bazilika sa skladá z rôznych početných kaplniek, napr.: na -2 poschodí sú Františkáni. -1 poschodie – Arméni. Na prvom podzemnom poschodí sa okrem toho nachádza aj sýrska kaplnka, ktorá v 19. st. vyhorela. Tu je hrob Jozefa z Arimatie (bohatý človek, ktorý prepustil Ježišovi svoj hrob). Ide o hrob typu arcosolia, ktorý obsahoval vzácny oblúkovitý výklenok. 0 poschodie – Adamova kaplnka – puknutá skala, po ktorej stekala Ježišova krv. Na nultom poschodí je situovaná aj kaplnka výsmechu Ježiša. Hneď oproti vstupným dverám do baziliky sa nachádza Kameň pomazania. Tu bolo uložené telo Ježiša po sňatí z kríža. Veriaci kameň šúchali vlastnými rukami alebo vreckovkami, preto bol celý lesklý a hladký. Na prvom vyvýšenom poschodí, kam sa dostanete po tesných schodoch a taktiež musíte dlho čakať v rade, je umiestnená grécka pravoslávna kaplnka. Obsahuje zlaté a strieborné obrazy a majestátny kríž. Tu na vrchu Golgota a na dvanástom zastavení krížovej cesty stál podľa tradície Ježišov kríž a niektorí veriaci uznávajú toto miesto ako miesto usnutia Pána viac ako samotný hrob. V kaplnkách sa konajú často omše a procesie. Vtedy sú väčšinou uzatvorené a ak si ich chcete prehliadnuť je potrebné počkať, kým sa obrady v nich skončia. Pred vstupom do Božieho hrobu je nutné vystáť dlhú radu (my sme čakali cca 45 min). Je striktne zakázané vo vnútri hrobu fotiť. Aj tak by ste to asi nestihli, pretože do hrobu sa postupuje po dvojiciach a človek má možnosť sa prežehnať a po pár sekundách ho duchovný vo vnútri hrobky požiada o opustenie tohto priestoru. Všeobecne sa vo Svätej zemi obrňte trpezlivosťou. Na niektoré pamiatky sa čaká dlho a zážitok je niekedy mizivý, tak ako to bolo v mojom prípade aj pri tejto najvýznamnejšej kresťanskej pamiatke. Jediné čo si pamätám bolo veľa zlatých predmetov v miestnosti, kde som sa so svojimi takmer 170 cm nemohla ani úplne vystrieť.